Triage teória

08.10.2015 • 7 minútové čítanie • autor Miroslav Kmeť

T riage (triáž) teória sa zaoberá vplyvom nedostatku mikroživín na dlhodobé zdravie. Udáva, že pri nedostatku mikroživín príroda udržuje v behu funkcie závislé od mikroživín potrebné pre krátkodobé prežitie na úkor funkcií, ktoré majú len dlhodobé dôsledky ako sú choroby spojené so starnutím.

Tvorcom triage teórie je Bruce Ames, PhD, podľa ktorého je dôsledkom tejto evolučnej adaptácie zvýšenie rizika chronických chorôb starnutia, keď sú vitamíny a minerály v strave nedostatočné. Evolúciou sa tak mohol takýto mechanizmus vyvinúť veľmi podobne ako je to pri preferovaní krátkodobého prežitia pre reprodukciu pred dlhodobým zdravím.

Jedným z predpokladov tejto teórie je, že chorobám spojeným s vekom, ktorými v súčasnosti trpí veľká časť populácie je možné ľahko predchádzať zabezpečením adekvátneho príjmu mikroživín (približne 40 esenciálnych vitamínov, minerálov, mastných kyselín a amino kyselín). Kto by si to len bol pomyslel.

Prakticky každá metabolická dráha obsahuje enzýmy (robotníci v živých organizmoch), ktoré pre svoju funkcionalitu vyžadujú mikroživiny. Nedostatky týchto mikroživín pod odporúčané koncentrácie, ale nie tak vážne aby spôsobovali klinické symptómy, sú rozšírené dokonca aj v našej modernej spoločnosti a to medzi rôznymi demografickými skupinami (deti, dospievajúci, chudobní, obézni a starí ľudia).

Dôvodom je predovšetkým vysoko-kalorická strava s nízkym obsahom mikroživín, ktorej problémy sa väčšinou nemanifestujú okamžite.

Príklad triage teórie na vitamíne K - sú vaše kosti a zuby dostatočne mineralizované?

 Vitamín K je vitamín rozpustný v tukoch a je ukážkovým príkladom triage teórie vďaka jeho zrejmej primárnej funkcii v porovnaní s ostatnými mikroživinami. Je kofaktorom pre jeden enzým, ktorého úlohou je umožniť iným proteínom (celkovo 14, u 10 je známa funkcionalita) viazať na seba vápnik.

Tento jav je dôležitý pre aktivitu faktorov účastniacich sa zrážania krvi, pre mineralizáciu kostí a odstraňovanie nadbytočného vápnika akumulujúceho sa v jemných tkanivách ako sú tepny a žily.

Vitamín K nie je jednou entitou. Je to komplex viacerých štruktúrne podobných zložiek. Všetky majú rovnaké jadro (tvorené vit. K3, ktorý neprispieva k aktivite vitamínu K), ale líšia sa v bočných reťazcoch s odlišným zložením a dĺžkou. Patria sem vitamín K1 (zelená listová zelenina) a K2 (konverzia z K1, jeho zdrojom sú predovšetkým živočíšne tuky a niektoré fermentované produkty ako natto a syry).

K1 prispieva z veľkej časti k aktivite vitamínu K čo sa týka zrážania krvi a jeho hlavným polom pôsobenia je pečeň. Na druhú stranu K2 je lokalizovaný väčšinou v ostatných tkanivách a jeho úloha spočíva viac v distribúcii vápnika do kostí a z jemných tkanív.

Z 10 ovplyvnených proteínov len 3 nie sú potrebné pre zrážanie krvi. Vypnutie aktivity týchto troch proteínov neviedlo k smrti, na druhú stranu vypnutie aktivity zvyšných 7 proteínov áno v prípade myší, a teda sú dôležité pre krátkodobé prežitie.

Omnoho nižšie množstvá vitamínu K1 sú nutné pre zrážanie krvi ako pre ostatné funkcie súvisiace s distribúciou vápnika a nedostatky vitamínu K1 sú asociované s niekoľkými chronickými stavmi súvisiacimi s vekom ako ateroskleróza, zlomeniny kostí, inzulínová rezistencia. Podobné chronické stavy boli charakteristické pri deaktivovaní 3 proteínov s aktivitou mimo pečene.

A teraz sa dostaneme k tej zaujímavejšej časti. Oficiálne odporúčané denné dávky vitamínu K sú založené na adekvátnom zrážaní krvi a ani tie nie sú (aspoň v prípade USA a UK) dodržané.

Vzhľadom na to, že pre mineralizáciu kostí, zubov a odstraňovanie vápnika z miest, kde nemá čo robiť, a teda prevenciu chorôb ako je ateroskleróza, zlomeniny, atď, sú nutné ešte oveľa väčšie dávky tohto vitamínu, táto časť metabolizmu vápnika je u nás silne potlačená. Takisto máme v strave aj malé množstvá vitamínu K2, ktorý je priamo špecifický k tejto funkcionalite a po jeho konzumácii zo stravy je distribuovaný rapídnejšie do mimo-pečeňových tkanív.

Už na viacerých miestach na tejto stránke som písal o Westonovi Priceovi a jeho skúmaní stravy tradičných kultúr. Títo ľudia mali ideálne vyvinutú kosternú štruktúru väčšinou bez abnormalít, ktorými trpíme v našej modernej spoločnosti, ako je zubný kaz, krivé zuby, zúžená panva, deformácie tváre (nosnej dutiny), atď.

Price pripisoval tieto črty predovšetkým nutrične bohatej strave - bohatej na mikroživiny! Jeho záujem patril špeciálne vitamínom rozpustným v tukoch - A a D - a vitamínu, ktorý označoval ako Activator X, pretože nevedel, o čo sa jedná, ale videl, že ďalšia zložka komplementovala činnosť vitamínov A a D v metabolizme vápnika.

Až neskôr sa zistilo, že tento Activator X je s vysokou pravdepodobnosťou práve vitamín K2 a to na základe ich veľmi podobnej funkcionalite a miestami výskytu (živočíšne tuky a fermentované produkty).

Niet divu, že naša strava chudobná nielen na vitamín K2, ale aj K1, z ktorého dokážu živočíchy vytvoriť K2 ak ho je dostatok, produkuje deti s takýmito deformáciami tváre, ktoré nie sú medzi nami výnimkami, ale práve naopak.

Organizmus preferuje podľa triage teórie krátkodobé prežitie zrážania krvi a správny vývin, ku ktorému dopomáha vitamín K2, respektíve proteíny s funkcionalitou mimo pečene, je až sekundárny.

U dospelých je nedostatok vitamínu K asociovaný s rôznymi kostnými problémami, ktoré môžu byť pozitívne ovplyvnené zvýšením dávok vitamínu K1 a MK4 alebo MK7 z natta (dva odlišne typy vitamínu K2 s podobnou funkcionalitou).

Nedostatok bežných mikroživín v našej strave

Ako je to teda s ďalšími živinami v našej strave? Máme ich dostatok alebo nám niektoré z nich môžu chýbať?

Horčík

Príjem horčíka je u približne 56% dospelých v USA (podobný životný štandard ako u nás v Európe) pod odhadovanými priemernými požiadavkami. Ide predovšetkým o chudobných, obéznych, starých ľudí a tínedžerov. U ľudí boli takéto nedostatky asociované s rakovinou, vysokým krvným tlakom, osteoporózou, cukrovkou a metabolickým syndrómom.

V štúdii s 4035 mužmi sledovanými po 18 rokov boli vyššie hodnoty horčíka v krvi spojené s 40% znížením celkovej úmrtnosti a kardiovaskulárnych ochorení a 50% znížením úmrtia z rakoviny.

V ľudských bunkách vedie nedostatok horčíka k poškodeniu mitochondriálnej DNA, zrýchlenému skracovaniu telomér (znak zrýchleného starnutia) a predčasnému starnutiu.

Dobrých živočíšnych zdrojov tohto minerálu je veľmi málo a je obecne lahšie lokalizovateľný v rastlinnej potrave, predovšetkým v zelenej listovej zelenine.

Vitamín D

Nedostatok vitamínu D je najbežnejší medzi populáciou tmavšej pleti žijúcej v severnejších oblastiach ale je bežný aj medzi ostatnými skupinami. Je odhadované, že jeho nedostatok prispieva k 29% úmrtnosti na rakovinu u mužov a bol veľmi silno asociovaný s rakovinou hrubého čreva, prsníka, pankreasu a prostaty.

Vitamín D je taktiež zodpovedný za aktiváciu množstva génov, ktoré sa účastnia redukcii oxidačnej škody a prispievajú k dlhovekosti.

Moderný životný štýl, práca v kanceláriách, oblečenie a opaľovacie krémy bránia vystavovaniu koži UVB žiareniu a tvorba vitamínu D je podstatne obmedzená. V spojení s nízkou konzumáciou vitamínu D zo stravy alebo doplnkov je jeho nedostatok v modernej populácii o to väčší. 

Železo

Železo je jednou z najviac nedostatočne prijímaných mikroživín a u ľudí je to asociované so slabým kognitívnym vývojom u batoľat, a teda jeho nedostatok ubližuje vyvíjajúcemu sa mozgu.

U myší spôsobuje škodu v bunečných elektrárňach - mitochondriách, zníženie ich efektivity a oxidačnú škodu na DNA. Je asociované so zníženou imunitnou funkciou a fyzickým výkonom.

Zinok

Nedostatok zinku je bežný u dospelých ľudí. Vedie k výraznej oxidačnej škode na DNA a je asociovaný s rakovinou u myší aj u ľudí. Zinok je taktiež potrebný pre veľké množstvo proteínov. Ide napríklad o proteíny, ktoré opravujú poškodenú DNA, potlačujú nádory, roznášajú vápnik po tele, atď.

Ďalšie minerály a vitamíny

Selén, respektíve jeho nedostatok, aktivuje gény asociované s DNA škodou a oxidačným stresom. Selén taktiež môže hrať úlohu v ochrane proti rakovine.

Draslík pridaný do soli bol asociovaný s 40% znížením kardiovaskulárnych chorôb v porovnaní s klasickou soľou.

Nedostatok vitamínu B12 je bežný a je asociovaný s kognitívnou dysfunkciou a chromozómovým poškodením.

 

Môžeme vidieť, že nedostatky mikroživín nie len že sa objavujú, ale sú medzi nami hojne rozšírené a to aj medzi ľuďmi, ktorí si myslia, že sa stravujú zdravo. Najhoršie je, že tieto nedostatky sa manifestujú až po mnohých rokoch.

Bruce Ames dokonca vo svojich článkoch poukazuje na fakt, že u niektorých živín odporúčané denné dávky nepočítajú s dôsledkami tejto teórie a mali by byť navýšené.

Mohli ste si už všimnúť, že niektoré skupiny sú k týmto nedostatkom oveľa viac náchylnejšie ako iné (sú silnejšie asociované). Zatiaľ čo u chudobných, obéznych a starých ľudí to teoreticky dáva zmysel, u detí a dospievajúcich je to priam zarážajúce. Toto sú práve obdobia, kedy týchto živín potrebujete mnoho a tradičné kultúry si toho boli vedomé.

Práve deti, tehotné matky a budúci rodičia mali špeciálnu výživu s obzvlášť nutrične bohatými jedlami. Ich cieľom bolo priviesť na svet čo najzdravších jedincov pretože vedeli, že to je ich budúcnosť a toto bola ich najlepšia investícia. V našej kultúre pritom patria deti medzi najrizikovejšie skupiny. Akú len skvelú prácu to odvádzame.

Ako zaistiť adekvátny príjem mikroživín

Najprv si musíme zodpovedať otázku, čo je vlastne adekvátny príjem. Ten sa bude určite líšiť od človeka k človeku, a preto sa nedajú určiť presne štandardizované odporúčania.

To, čo máme k dispozícii sú denné odporúčané dávky, ale ako sme mohli vidieť pri vitamíne K, nie vždy sa môžeme na tieto údaje spoliehať. Často sú nastavené tak, aby sme predchádzali krátkodobým symptómom (akým bolo napríklad neadekvátne zrážanie krvi), ale už nepočítajú s ďalšími možnosťami, ktoré do hry privádza triage teória.

V tradičnej strave kultúr študovaných Westonom Priceom sa vyskytovali mikroživiny v niekoľkonásobne väčších podieloch (tabuľka nižšie) ako tomu bolo v strave vtedy (40. roky 20. storočia) moderných američanov. A to nebola vtedajšia strava plná spracovaných jedál ako je tomu dnes.

SkupinyMinerályVitamíny
CaPFeMgCuIRozpustné v tukochRozpustné vo vode
Native Eskimos 5.4 5 1.5 7.9 1.8 49.0 10+ veľký nárast
Indians-far North of Canada 5.8 5.8 2.7 4.3 1.5 8.8 10+ veľký nárast
Swiss 3.7 2.2 3.1 2.5 * * 10+ veľký nárast
Gaelic- Outer Hebrides 2.1 2.3 1.0 1.3 * * 10+ veľký nárast
Aborigines of Australia 4.6 6.2 50.6 17.0 * * 10+ veľký nárast
New Zealand Maori 6.2 6.9 58.3 23.4 * * 10+ veľký nárast
Melanesians 5.7 6.4 22.4 26.4 * * 10+ veľký nárast
Polynesians 5.6 7.2 18.6 28.5 * * 10+ veľký nárast
Coastal Indians of Peru 6.6 5.5 5.1 13.6 * * 10+ veľký nárast
Andean Mountain Indians of Peru 5.0 5.5 29.3 13.3 * * 10+ veľký nárast
Cattle Tribes of Interior Africa 7.5 8.2 16.6 19.1 * * 10+ veľký nárast
Agricultural Tribes of Central Africa 3.5 4.1 16.6 5.4 * * 10+ veľký nárast

minerály: Ca = vápnik; P = fosfor; Fe = železo; Mg = horčík; Cu = meď; I = jód; * = neznáme

vitamíny: rozpustné v tukoch = A, D, E, K; rozpustné vo vode = B vitamíny (B1, B2, B3, B5, B6, B9, B12) a vitamín C



Autor triage teórie ako dobrý vedec navrhuje riešenie v obohatení potravín o tieto mikroživiny alebo pridaní multivitamínových doplnkov do stravy. A tak ľudia nemusia nutne meniť svoju stravu a budú zahojení.

Aj tento prístup je jednou z možností, ale je to skôr spôsob, ako by ste navrhovali stravu priemyselne chovanému zvieraťu.

Čo ja považujem za riešenie je strava sústredená okolo nutrične bohatých potravín. Súčasťou takejto stravy by určite boli rôzne orgány a ďalšie zanedbávané časti pozemských aj vodných živočíchov (pečeň, srdce, obličky, koža, kosti, jazyk, atď.). Kvalitné maslo a syr z trávou kŕmených zvierat, ustrice, rybie vajíčka a klasické vajcia, listová zelenina (divé rastliny a domestikované ako kel a pod.), morské riasy a lesné ovocie.

Záver

Triage teória je teória, podľa ktorej náš organizmus uprednostňuje krátkodobé prežitie a funkcie s ním spojené pred dlhovekosťou a mikroživiny posiela práve týmto smerom.

Vďaka tomu nedochádza pri neadekvátnom prijme mikroživín k rýchlej smrti, ale nedostatok mikroživín v iných systémoch vyústi časom ku chronickým chorobám aké si dnes spájame s vyšším vekom.

Vitamín K je ukážkovým príkladom tejto teórie a jeho primárna funkcia je v zrážanlivosti krvi (krátkodobé prežitie), zatiaľ čo z dlhodobého hľadiska je potrebný pre mineralizáciu kostí a redukciu zlomenín vo vyššom veku alebo prevenciu aterosklerózy.

Odporúčané denné dávky tohto vitamínu sú nastavené pre prevenciu symptómov spojených s krátkodobým prežitím a ani tie nie sú v modernej populácii pokryté.

Podobné to je aj u iných vitamínov a minerálov a výsledky týchto nedostatkov sa manifestujú až neskôr, keďže veľa z nich súvisí so "sekundárnymi" systémami nie nutnými pre prežitie.

Týmto s vekom spojeným chorobám je možné (do určitej miery) predchádzať práve zvýšením príjmu mikroživín cez nutrične bohaté potraviny používané po mnoho generácií v tradičnej strave.

Máte ešte ďalšie tipy na extra výživné potraviny? Podeľte sa s ostatnými v diskusii.

 

Referencie

Pridajte sa k nám a objavte výnimočné zdravie spojením múdrosti tradičných kultúr a modernej vedy (ebook ZDARMA)