Ste vlk alebo čivava?

22.12.2015 • 8 minútové čítanie • autor Miroslav Kmeť

K edysi dávno, v nie až tak ďalekej galaxii sme žili v prostredí, kde prežitie a prosperovanie bolo podmienené vynikajúcim zdravotným stavom, úžasnou fyzičkou, schopnosťou prispôsobovať sa stále a rýchlo sa striedajúcim okolitým podmienkam a meniacim sa teplotám.

Bol to životný štýl lovcov-zberačov starý milióny rokov, ktorý formoval náš organizmus. Nebol bezproblémový, nepodporoval obrovskú dlhovekosť, ale bol špeciálny v niečom inom. Produkoval robustných, zdravých, sebestačných a odolných ľudí.

Naša spoločnosť čelí v súčasnej dobe mnohým výzvam a jednou z najvýznamnejších z nich je práve naše zdravie. Väčšina z nás, ak nie všetci, sme neustále obklopení ľuďmi vyrastajúcimi vo veľmi podobných podmienkach modernej spoločnosti ako aj my, a preto je náročné vyhodnotiť objektívne náš súčasný zdravotný a mentálny stav, keď ho nie je s čím porovnávať. Tak tomu aspoň bolo desiatky rokov dozadu.

Dnes máme oproti tejto dobe určitú výhodu. Táto výhoda spočíva v znalosti výsledkov iného spôsobu života a stravy ako sú tie naše v civilizácii. Ide o život praktizovaný po omnoho väčšiu časť evolúcie nášho živočíšneho druhu Homo sapiens sapiens a táto stratégia produkuje životný štýl lovcov-zberačov.

Prečo by nás v modernej dobe mala zaujímať stratégia stará státisíce rokov, ktorá je postupne (násilne) vytlačovaná vznikajúcimi civilizáciami už počas 12 000 ročného obdobia?

Lovci-zberači slúžia ako vynikajúce modely pre skúmanie zvykov (stravovacích ale aj iných) nás ľudí. Tento spôsob života bol praktizovaný dokonca ešte pred anatomicky modernými ľuďmi a tí, čo ho praktizovali (a stále praktizujú) reprezentovali jedných z najzdravších ľudí na tejto planéte (platí pre tých, ktorí stále konzumovali svoju tradičnú stravu a mali dostatok miesta pre praktizovanie ich životného štýlu a stravy).

Tento status si vyslúžili predovšetkým vďaka absencie deformít tváre (zúžená tvár, krivé zuby, nedostatok miesta pre všetky zuby, ...), nízkemu výskytu zubného kazu a prakticky kompletnej absencie chronických chorôb veľmi bežných v akejkoľvek modernej alebo starovekej civilizácii.

Ide o veľmi podobné charakteristiky, aké pozoroval Weston Price pri jeho výskume tradičných kultúr, a ktoré považoval za základný predpoklad zdravého človeka.

Úspešnosť tejto stratégie je viditeľná v jej státisíce ročnom praktizovaní narozdiel od niekoľko tisíc rokov civilizácii, ktorých model zatiaľ zakaždým zlyhal, či už ide o Mayov, Aztékov, Inkov, Sumerov, Rím, Egypt, atď. 

Je to použitelné v modernej dobe?

Môže vás napadnúť otázka, či je vôbec relevantné používať takýto model na súčasných ľudí. Uisťujem vás, že rozhodne áno a hneď sa dozvieme prečo.

Každý z nás je potomkom lovcov-zberačov. Bol to jediný spôsob života praktizovaný milióny rokov pred rozvojom poľnohospodárstva a následne civilizácií. Máme teda veľmi podobné výživové a iné potreby ako títo naši predkovia vzhľadom na našu spoločnú evolučnú históriu.

Príkladom môže byť moderný výskum črevnej mikroflóry na naše zdravie. Ako model ideálneho stavu sa skúma predovšetkým mikrobióm súčasne žijúcich lovcov-zberačov. Dozvedáme sa, že akékoľvek odkláňanie sa od takéhoto spôsobu života - či už ide o stravu s oveľa nižším výskytom vlákniny alebo rozmanitosti potravín, narodenie, vyrastanie a žitie v "čistom" prostredí atp - má vo väčšine prípadov negatívny vplyv na zdravie.

Vlk a pes

Aby sme lepšie pochopili rozdiely medzi nami a týmito divými ľuďmi, pozrieme sa na veľmi podobný, ak nie rovnaký vzťah ďalšieho, nám veľmi blízkeho cicavca - psa a jeho divého predka vlka obecného. Vlk - Canis lupus -  je genetickým predkom každého psa, dokonca aj čivavy.

image

Psi sú ale od vlkov podstatne odlišné a tieto rozdiely sú výsledkom tisíce až desatisíce ročnej genetickej selekcie (výber pre favorizované črty). Nejde o selekciu pre prežitie v divočine, ako je to u divých tvorov vrátane vlka, ale ide o selekciu favorizovanú ľuďmi v nimi vytvorenom prostredí. Tento proces sa označuje ako domestikácia. Psi sú ľuďmi domestikovaní vlci.

image

U psov môžete veľmi krásne vidieť ako ich proces domestikácie zmenil v porovnaní s vlkom. Niekedy sú tie rozdiely menšie, inokedy obrovské. Podstatné je, že tieto nové adaptácie nie sú vytvorené pre lepšie zdravie, odolnejší organizmus, zlepšenie pozornosti, vnímania a všetkého ďalšieho dôležitého pre prosperovanie v divočine.

Hlavným cieľom týchto nových psích črtov je ich prispôsobenie sa potrebám ľudí - ich domestikátorov. Tieto zmeny vyústili u niektorých plemien aj do situácie, že už nie sú schopné jesť svoju - nazvyme ju prirodzenú - stravu aká je typická pre vlkov a najlepšie pasuje ich genetickej výbave a dokonca ani nie sú schopní viesť rovnaký životný štýl. A platia za to svoju cenu. Psi majú užšiu lebku, fyzicky menšie mozgy, nie sú tak veľmi energický, atp.

image

Domestikácia ľudskej rasy

Psi sú domestikovanou verziou vlkov tak isto, ako sme my - civilizovaní ľudia domestikovanou verziou lovcov-zberačov.

Podobne ako psi sme súčasťou rôznych plemien (rás) a presne ako sa niektoré psi podobajú vlkovi viac, iné menej a ďalšie toho majú viac spoločné so škrečkom, môžeme podobnú logiku aplikovať aj na ľudskú rasu. Takisto máme užšiu kosternú štruktúru, menšie mozgy, slabšiu fyzičku, ... .

Proces, ktorým prechádzame by niekto považoval za evolúciu, ale je to naozaj tak? V civilizácii sa nám podarilo vytvoriť umelé prostredie, na ktoré sa veľmi zle prispôsobujeme. Ak by nebolo maladaptívne, ľudia by neumierali na degeneratívne ochorenia a ani by sme nimi neboli sprevádzaní počas celého života, ale videli by sme lepšie prispôsobovanie sa na naše okolie. Znovu, toto nie je to, s čím prichádzame do styku každodenne.

image

Niektorí z nás sú viac podobní lovcom-zberačom svojim fyzickým výzorom, fyzičkou, zdravím, spôsobom života, stravou, myslením a do určitej miery tak emulujú tento životný štýl. Sú viac zladení so svojim biologickým dizajnom. Iní sa odlišujú asi tak veľmi ako sa odlišuje čivava od vlka. Jedením domestikovanej stravy plnej spracovaných potravín v plastových obaloch, vychrtlými alebo obéznymi telami, žijúcimi pod umelým osvetlením s izbovým nevetraným vzduchom a regulovanou teplotou,  pijúcimi balenú alebo chlorovanú vodu, obmedzeným, nekvalitným spánkom, skoro bez pohybu počas celého dňa a sledovaním myseľ kontrolujúcich reklám, správ a ďalších informácií, ktorými sme denno-denne kŕmení.

image

Toto všetko vytvára prostredie, v ktorom žijeme a náš organizmus sa mu snaží prispôsobiť. Blbé na tom je to, že takéto "adaptácie" vyúsťujú k charakteristikám podobným čivave - krehké telo, žiadna sebestačnosť, musí byť o nich starané, závislé na svojom "pánovi", neschopné normálne myslieť alebo robiť rozhodnutia, robia čo im je povedané bez akejkoľvek iniciatívy.

Otázkou teda ostáva - môžeme byť viac podobní vlkovi? Áno môžeme, ale nebude to ľahké.

Váš vnútorný vlk

Skoro každý z nás vyrastal odmalička na domestikovanej strave, bol programovaný v rovnakej spoločnosti, vyrastali sme s veľmi podobnými konceptami, hodnotami, tabu a väčšina z toho u nás, aspoň z mojej skúsenosti, privádzala na povrch charakteristiky podobné čivave.

Toto nevymažeme len tak lusknutím prstov, ale aj tá najdlhšia cesta začína vždy prvým krokom. Tento článok je zameraný na tie najjednoduhšie ovplyvniteľné aspekty našich životov. Ide o spôsoby, akými interagujeme s okolitým prostredím, s našim ekosystémom. Lovci-zberači ich nazývali elementy - zem (strava), vzduch, oheň (slnko a teplota) a voda. Pomôže nám to lepšie sa zladiť s našim biologickým dizajnom formovaným po milióny rokov žitia v divočine.

Strava

Ak by sme chceli svojho psa kŕmiť tou najlepšou stravou, pravdepodobne by odpovedala z veľkej časti strave, na ktorú je najviac prispôsobený, veľmi podobnej akú má aj vlk. Určite by to nebolo komerčné psie jedlo.

Takisto aj pri určovaní našich stravovacích potrieb je základom strava nášho divého predka, ktorá si zachovala niekoľko spoločných znakov naprieč množstvom rôznych kultúr a ja osobne by som sa za normálnych okolností vyhýbal akýmkoľvek radám odporujúcim týmto charakteristikám. 

1. Všežravosť

Všetky kultúry konzumovali rastlinné aj živočíšne potraviny (takisto ako aj huby a baktérie). Pomer jednotlivých druhov bol závislý od oblasti a sezóny. Tí, ktorí žili v severnejších oblastiach konzumovali stravu veľmi bohatú na živočíšne potraviny (ale nie exkluzívne). Všežravosť zabezpečovala, že ľudia nemali len veľkú rozmanitosť nutričných látok, ale taktiež aj aktívne formy niektorých vitamínov a esenciálnych tukov (napr. vitamín A, vitamín D, DHA a omega-3 MK). Vďaka tomu mali oveľa väčší príjem vitamínov a minerálov ako súčasní ľudia.

2. Surové a varené

Jedli mix surových a varených potravín. Dokonca aj v tropických oblastiach, kde oheň nebol potrebný pre teplo, ohne boli udržiavané dlhodobo pre varenie. Niektoré rastliny boli konzumované surové, iné museli byť varené pre zneškodnenie niektorých toxických látok.

Spolu s varenými živočíšnymi potravinami boli niektoré časti zvierat jedené za surova. Tento trend zabezpečil, že niektoré živiny citlivé na teplo sa zo stravy nevytratili.

3. Plné využitie

Konzumovali väčšie množstvo rôznych častí zvieraťa než dnešní ľudia, vrátane kostnej dreni, orgánov, tuku a iných (keď to bolo možné). 

Moderné praktiky predovšetkým v mestských oblastiach sa zameriavajú na konzumáciu v podstate najmenej nutrične bohatých častí zvieraťa. Stačí keď si prezriete jedálne lístky vo väčšine reštaurácií a jediné čo v nich nájdete bude mäso zo svalov, vínimočne jedno jedlo s pečienkou.

Toto plné využitie zvieraťa taktiež znamenalo väčšie spektrum tukov v strave oproti modernej dobe.

4. Rastlinná rozmanitosť

Jedli obrovské množstvo rastlinných druhov zahŕňajúc tak veľkú diverzitu v ich strave. Napríklad v oblastiach mierneho pásma bolo konzumovaných až cez 100 rôznych druhov počas roka (a oveľa viac v subtropických a tropických regiónoch).

Patrilo sem ovocie, semená, hľúzy, listy, obilniny, orechy a kvety. Boli konzumované divé rastliny - nie bezsemenné, nie s vysokým podielom cukru a nie s nízkym podielom vlákniny. Bezlepkové obilniny boli taktiež konzumované do určitej miery viacerými kmeňmi lovcov-zberačov.

5. Spracovanie potravín

Veľmi často používali špecifické techniky spracovania pre redukciu toxínov, odstránenie alebo deaktivovanie antiživín a zahájenie rozkladu potravín pre zlepšenie trávenia. 

Spracovanie potravín bolo nesmierne dôležitou súčasťou ich stravy a existuje niekoľko prípadov, kde toxické rastliny (za surova) boli používané ako stále potraviny. Spracovanie zahŕňalo varenie, sušenie, namáčanie, mletie, lúhovanie a riedenie.

6. Sezónnosť

Jedli sezónne, s výnimkou skladovaných potravín, a mnoho jedál nebolo konzumovaných celoročne (napr. vajcia, sladké ovocie, ...) pretože skrátka neboli dostupné. Toto limitovalo potenciálne škodlivé účinky akýchkoľvek potravín, ktoré môžu byť nadmerne konzumované v súčasnosti. 

7. Tuky

Neexistoval medzi nimi strach z niektorých druhov tukov. Nasýtené tuky boli bežne konzumované a boli dôležitou súčasťou ich stravy. Pomer mastných kyselín omega-6 a omega-3 bol približne 1:1 až 3:1 (väčšina moderných ľudí sa pohybuje medzi 8:1 a 24:1). 

Konzumovali oveľa menšie množstvo polynenasýtených tukov - nepoužívali vôbec rastlinné semenné oleje. Rastlinné lipidy boli konzumované len ako súčasť jedla, a teda boli chránené voči vplyvu kyslíku a svetla, faktorov spôsobujúcich oxidáciu tukov, ktoré negatívne vplývaju na kardiovaskulárnu sústavu.

8. Jednoduché cukry

Sladké mono a disacharidy tvorili súčasť domorodej stravy. Sirupy vyrobené z miazgy stromov a med boli veľmi vyhľadávané a konzumované vo veľkých množstvách počas určitých ročných období a v niektorých prípadoch skladované. Stále obsahovali svoje vitamíny, minerály a antioxidanty.

9. Soľ

Nerafinovanú soľ používali keď ju mali dostupnú. Išlo o zdroje z prameňov a oceánov, v niektorých prípadoch používali rastlinný popol pre jeho slanú chuť. Halofyty - slanomilné rastliny - boli zbierané pre ich vyšší obsah soli a používané k dochucovaniu jedál. Rafinovaná soľ (chlorid sodný) nebola súčasťou ich stravy.

Vzduch

Trávenie väčšiny nášho dňa v uzavretých priestoroch s nevetraným vzduchom nás taktiež podstatne ovplyvňuje. Môžete to veľmi dobre cítiť akonáhle otvoríte okno a nadýchnete sa čerstvého vzduchu, nezáleží na tom či žijete v meste alebo na vidieku. Vzduch vonku bude vždy sviežejší ako ten v byte.

Najlepšie, čo môžeme spraviť je vetrať tak často ako to len ide, mať zavedenú nejakú formu filtrácie vzduchu a množstvo rastlín.

Slnko, svetlo a teplota 

Svoj čas trávia vonku, vystavovaní slnečnému žiareniu bez opaľovacích krémov, čím majú zabezpečenú ideálnu tvorbu vitamínu D. 

Denné intenzívne svetlo a žiadne nočné žiarenie s prevládajúcim modrým svetelným spektrom im umožňuje synchronizáciu s biologickým cirkadiálnym rytmom - biologické procesy závislé od denného cyklu. Život v modernej spoločnosti vôbec nie je zladený s týmto cyklom. Určité procesy  neprebiehajú vtedy keď majú a už vôbec nie v dostatočnom množstve, čo sa podpisuje na našom zdraví.

Svetlo nie je jediným faktorom regulujúcim cirkadiálne rytmy. Teplota je taktiež dôležitá a my nie sme vyvinutí pre žitie v konštantných teplotných medziach na dennej báze. Naša teplota a teplota v našom okolí by mala prechádzať viacerými fázami - cez noc prirodzene menšia, cez deň vyššia. 

Voda

Divé živočíchy, vrátane lovcov-zberačov, nepijú chlorovanú alebo fluorovanú vodu. Nepijú ani vodu s estrogén-mimikujúcimi látkami a farmaceutickými drogmi, nefiltrujú ju aby z nej vyrobili "rafinovaný produkt" (i keď to niekedy môže byť dobrý nápad pri určitých filtračných technológiách ak nemáte dostupnú kvalitnú vodu).

Hlavným zdrojom ich tekutín je voda volne dostupná v prírode predovšetkým z prameňov. Voda obsahujúca prirodzene sa vyskytujúce minerály a mikroorganizmy. Toto je typ vody, na ktorú sme najviac prispôsobení.

Záver

Neexistuje jediný správny spôsob ako žiť a ako sa stravovať ale vieme, aké spoločné znaky má zdravá strava a praktiky nášho druhu Homo sapiens sapiens testované po státisíce rokov.

Narozdiel od tých našich moderných, tieto stratégie produkovali a stále produkujú pozitívne adaptácie a robia nás zdravších v každom ohľade. Vo veľa prípadoch aj v modernej vede sa práve lovci-zberači používajú ako model najlepšie aproximujúci naše fyziologické potreby.

Bohužial, vzťah medzi nami a týmito divými ľuďmi je veľmi podobný vzťahu medzi vlkom a psom (domestikovaným vlkom). Naše prostredie neprodukuje adaptácie, ktoré by nás robili zdravšími, práve naopak. Robia nas viac krehkým a degenerujúcim živočíšnym druhom.

Dobrou správou je, že toto prostredie môžeme zmeniť a sústredenie sa na elementy zem (strava), vzduch, oheň (slnko a teplota) a voda tvorí základy tejto stratégie. Základy, na ktorých je nutné stavať, ale ktoré musia byť solídne vybudované.

Otázkou teda ostáva: "Chcete sa viac podobať vlkovi alebo čivave?".

Referencie

Pridajte sa k nám a objavte výnimočné zdravie spojením múdrosti tradičných kultúr a modernej vedy (ebook ZDARMA)